Táto jarná kvetinka sa rozhodla tváriť ako iskerník. Farbou kvetov hlási svoju príslušnosť k čeľadi iskernikovité. Ale bežného výletníka poriadne zmätie – vyzerá ako veternica, ale veternice sú predsa biele. Nuž táto nie. Svieti v podraste ako slniečko.
Kvitne bohato – na stonke má až tri kvety. Sýtožlté kvety sú 1 – 2,5 cm veľké. Obvykle má päť krehkých lupeňov – aj jemný vietor rastlinku ohýba a lupienky ľahko opadávajú a vznášajú sa vo vetre. Kvietky sú obojpohlavné a krátke tyčinky vyzerajú ako kvapôčky medového jantaru. Plody sú 4 – 5 mm dlhé, jemne ochlpené nažky. Sú zakončené krátkym a prehnutým zobáčikom. Na plode je maličký mäsitý prívesok, ktorý chutí mravcom. A tie na oplátku pomáhajú veternicu rozširovať.
Veternica iskerniková rastie v listnatých a zmiešaných lesoch. Kvitne aj vo vlhkých krovinách, na lesných lúkách, na pastvinách – podstatná je pre ne dostatočne humozná a ľahká pôda, vlhká alebo so spodnou vodou.
Z hnedého a jemne šupinatého podzemku vyrastie z malého žltastého obnovovacieho pupeňa 10 – 25 cm dlhá holá stonka. 
Listy sú v praslene – sú nepravidelne pilovité a 3 dielne a vytvárajú kvetom krásne tmavozelené olemovanie.
Je jedovatá ako všetky iskernikovité. Po požití vyvoláva zvracanie, bolesti brucha, hnačky a dokonca až zápal ľadvín. Cca 30 rastlín pravdepodobne spôsobí smrť aj dospelého človeka. Nebezpečný je pravdepodobnejší kontakt so šťavou veternice. Tá pri zanesení do očí môže spôsobiť až zápal spojiviek. Na koži môže vyvolať podráždenie, až pľuzgiere.
Rastie v celej strednej Európe, od severu Talianska až po južnú Škandináviu, od severu Španielska až po Nemecko.