Včela je blanokrídly hmyz. Keď sa pozrieme na jej krídelka, je nám jasné prečo blanokrídly – jej krídelka sú jemnučké lesknúce sa blanky.

Zároveň patria do podradu štíhlopasé a aj to je očividné prečo – včielka má uzučký driek – časť spájajúcu hruď a bruško.

Včiel poznáme takmer 20 000 druhov. Z toho 650 druhov žije v strednej Európe. Ani by vám to nikdy nenapadlo, však? Medzi týmito druhmi nie je iba včela medonosná, ale aj včely samotárky, parazitické včely a ďalšie spoločensky žijúce včely. Včely samotárky žijú zväčša osamelo, stavajú si malé hniezda a vajíčka kladú na zmes nektáru a peľu do buniek v hniezde. Po zaviečkovaní sa už o plod a hniezdo nestarajú. Parazitické včely si vôbec nestavajú hniezda. Sú to príživníčky – vajíčka kladú do hniezd iných včiel. Spoločensky žijúce včely sú včely medonosné a čmele.

V rode včelovité nájdeme včely, ktorých si niektoré stavajú voľne visiace plásty a niektoré tvoria plásty v dutinách. Naše včielky sú, samozrejme, tie, ktoré sa schovávajú do dutín.Včela medonosná má niekoľko plemien. Líšia sa vzhľadom i správaním sa. Môžu byť žlté i tmavohnedé.

U nás sa chová včela kranská – je mimoriadne usilovná, mierna a stála na plástoch. Má dobrý čistiaci pud a ľahko sa dá zabrániť jej rojeniu. Navyše na zimu vytvára pevné zoskupenia, je prispôsobivá zmenám počasia, odolná voči chorobám. Jej včelstvo na jar plynule rastie a vytvára silné zoskupenie.

Keď si včielku poriadne obzrieme, na prvý pohľad odlíšime niektoré časti tela.

Včela medonosná ma zreteľne odelené časti tela – hlavu, hruď a bruško.

Niektoré by sme videli len pri podrobnom skúmaní. Zreteľne je oddelená hlava, hruď a bruško. Pospájané sú uzučkými časťami, ktoré nielenže umožňujú včielke veľkú ohybnosť, ale prechádzajú nimi aj vnútorné orgány z jednej časti tela do druhej.

Hlava včely – robotnice.

Včela robotnica má trojuholníkovú hlavu. Matkina hlava je skôr srdcovitá a trúd ju má okrúhlu. Na hlave má včela hneď päť očí. Dve sú velikánske v pomere k hlave. Sú to zložené oči.  Skladajú sa z klenutých šesťbokých políčok – tie nazývame facety. Oko robotníce má viac ako 4 000 jednoduchých očiek. Matka ich má len okolo 3 500. V obrovskcý očiach trúda ich je až 9 000. Chĺpky má včela i na očiach – z každého rohu facetového očka vyrásta chĺpok súbežne s osou oka. Včielkam vo videní nevadia. Obraz z týchto očí je farebný, ale nejasný. Ostrosť vyrovnávajú tri jednoduché očká. Včela nevidí všetky farby ako my. Červenú farbu vidí ako šedú až čiernu. Ale dokáže zachytiť ultrafialovú farbu. Žltá a modrá farba sú pre ňu najpríťažlivejšie.

Tykadlá včely sú centrom mnohých zmyslov včely.Na hlave má včela tykadlá – sú článkovité a duté, vyplnené jemným pletivom, ktoré je prekrvené a inervované. Včela ich nevyužíva len ako hmatový orgán. Vníma nimi aj čuchové vnemy a dokonca nimi počuje. Pomáhajú jej aj pri orientácii. Tykadlá sú veľmi pohyblivé.

Tykadlá včely robotnice a matky majú 12 článkov. Trúd má článkov 13. Potrebuje ho, pretože v ňom má čuchový orgán, ktorým vyhľadáva matku v ruji. Tykadlá trúda sú celkovo oveľa citlivejšie. Matka napríklad má len asi 2 000 čuchových platničiek. Trúd až 30 000.

Včela nasáva nektár

Krídla včely

Čo nevidíme na prvý pohľad je cuciak včely. Ten je zložený z dvoch pyskových hmatadiel a dvoch vonkajších ďasien. Znie to zložito, ale tieto orgány vytvárajú malú rúrku, pomocou ktorej včely nasávajú tekutinu. Jeho stredom prechádza jazyk zakončený lyžičkou. Takže včela je naozaj dobre vybavená :-). Jazyk s lyžičkou používajú včely pri odovzdávaní si potravy a na vycucanie malých kvapôčiek sladiny. Cuciak robotnice je dlhý viac ako 6 mm. Matka a trúd majú cuciaky podstatne kratšie – keďže ich kŕmia robotnice a nezberajú nektár z kvetov. Na hlave má včela aj hryzadlá. Ale nebojte sa, nehryzie 🙂 . Včela dokonca nedokáže prehryznúť ani šupu ovocia, aj keď si to poniektorí myslia. Jediné ovocie, ktorého šupku prehryzie, sú maliny. Ale rada si pomaškrtí na šťave ovocia, ktoré už nadčali osy alebo mravce. Hryzadlá používa včela na opravu poškodených buniek plástu, na stavbu plástu – prežutie vosku. Vynáša v nich mŕtvolky z úľa a vlastne všetky nečistoty. Útočí nimi aj na votrelcov – hmyz a cudzie sliedičky, ktoré vnikli do úľa. Hryzie aj trúdy, keď ich na jeseň včely vyháňajú z úľa.

Hruď je vlastne nosič orgánov pohybu. Sú na nej upevnené aj krídla aj nohy. Takže hruď je vlastne klbko mohutného svalstva. Krídla sú upevnené na boku hrude. Aj tie sú pokryté množstvom drobných, okom neviditeľných, chĺpkov. Krídla vlastne nie sú končatiny – sú v podstate súčasťou pokožky. Pohyb krídel je tak rýchly, že jednotlivé kmity nevidíme – včela mávne  krídlami až 230 krát za minútu. Na prednom okraji zadného krídla sú drobné háčiky a tie perfektne zapadajú pri lete do žliabku na zadnom okraji predného krídla – včela vlastne vynašla akýsi suchý zips. Krídla sa pri lete takto spoja a víria vzduchom spolu. Keď včela pristane, háčiky sa samé vypnú. Včela je vzdušný akrobat – nielenže vie lietať dopredu a perfektne manévrovať, ale aj stáť počas letu na mieste. Dokonca využíva svoje krídla ako lopatky ventilátora a ich pohybom účinne vetrá úľ.

Včela si čistí tykadlo

Plné peľové košíčky včely

Včela má tri páry článkovaných nôh. Nielenže slúžia pre pohyb ako nohy, ale sú vlastne rukami včely. Sú na nich aj mnohé receptory. Nohy majú veľa aj veľa špecializovaných prispôsobení. Na predných nohách je výčnelok, ktorý slúži včelám na čistenie tykadiel. Na prostrednom páre má tŕň, ktorým ukladá peľ zo zadných nôh do buniek. Najznámejšie a najviditeľnejšie na včelích nohách sú peľové košíčky. V nich včela prináša peľ do úľa. Sú na zadnom páre nôh, kde má včela aj peľové tlačidlo, ktorým utláča peľ do košíčka. Na dne košíčka je jeden osamotený chĺpok – ten vlastne pomáha držať peľ v košíčku. Na vnútornej strane päty robotníce sú zberacie kefôčky – slúžia pri zeraní peľu. Matky nemajú prispôsobenia slúčiace na zber peľu a preberanie voskových šupiniek. Nohy matky sú hnedé. Nohy robotníc čierne.

Telíčko včely je pokryté množstvom chĺpkov – chlpaté má aj oči. Tieto neslúžia len na zachytávanie peľu. Chĺpky má včela krycie, zberacie a zmyslové. Dokonca majú rôzne tvary a veľkosti. Do tela včely prenášajú obrovské množstvo informácii – sú napojené nervové ukončenia. Včela nimi dokonca akoby počula – vníma vibrácie.

Bruško včely

Bruško včely je centrom jej orgánov – sú v ňom nielen tráviace orgány, medový vačok, vzdušné vaky ale aj jedová žľaza a žihadlo. Na zadočku sú aj prieduchy, pomocou ktorých včela dýcha – tri páry prieduchov má včela na hrudi a sedem párov na brušku. Prieduchy sú otvory vzdušníc vyusťujúce na povrch tela.

Ak včelu pozorne sledujete, vidíte pohyby bruška pri dýchaní.

Žihadlo robotnice má na konci 10 zúbkov, ktoré sú ohnuté dozadu. Preto keď robotnica bodne, nemôže vytiahnuť žihadlo späť – vytrhne si tak pri snahe oslobodiť sa celý jedový vačok z tela a následne umiera. Žihadlo matky má iba tri zúbky – matka ho po bodnutí vytiahne. A môže bodnúť zas. Matka ho využíva na zabíjanie konkurentiek a zároveň jej slúži aj ako kladielko.

Rozdelenie tela včely krásne vidíte na našich trojzložkových kartách.

Alebo si stiahnite pdfko včela na vystrihnutie – my máme jednotlivé diely vytlačené na magnetickom papieri a podklad je pripevnený na chladničke. Dielikmi tak pekne môžeme manipulovať :-).