Po svete nám chodia, skáču, plazia sa a plávajú tvory, ktoré sa skvele cítia vo vode i na suchu. Lezú dokonca do korún stromov a vedia sa zahrabať do zeme. A predsa veda označuje tieto tvory za najprimitívnejšie druhy štvornožcov. Na tejto zemi jestvujú už približne 350 miliónov rokov – od devonu. Vedci predpokladajú, že sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb. Takže boli súčasníkmi trilobitov, obrovských hlavonožcov i ramenonožcov. Boli svedkami vzniku hmyzu.
Sú to obojživelníky. Vyše 5500 druhov obojživelníkov obýva najrozličnejšie prostredia – najmä vo vlhkých a teplých oblastiach. Teplo majú rady, pretože sú studenokrvné a vlhko zase svedčí ich polovodnému spôsobu života. V chladných a studených ich takmer nenájdeme a moru sa tiež vyhýbajú.
Obojživelníky delíme na tri rady:
- mlokotvaré – chvostnané živočíchy – mloky a salamandry
- žabotvaré – žaby
- červoňotvaré – červone (u nás sa nevyskytujú, sú to tropické živočíchy).
Napriek tomu, že nemajú hrudný kôš a ani bránicu, Žaby patria k obojživelníkom, čiže žijú v dvojakom prostredí. V mladom veku sú žubrienkami, ktoré žijú vo vode a dýchajú ako ryby. V dospelosti žijú na vzduchu a dýchajú pľúcami. Ich pľúca sú však nedokonalé a nestačia im dodať všetok kyslík, ktorý je potrebný na dýchanie. Musia si ho teda zabezpečiť inak. Hltajú vzduch, ale predovšetkým ho vstrebávajú svojou jemnou a holou kožou, ktorá musí byť stále vlhká, aby mohla rozpustiť kyslík zo vzduchu. Keby táto koža vyschla, žaba by zdochla udusením.
Na žabe je najúžasnejšia práve jej premena. Z rôslovitých guľôčiek sa cez niekoľko premien zjaví malá žabka. No malá… viete že najväčšia žaba na svete (žaba goliášová z Afriky) môže vážiť aj viac ako 3 kilá? To už naozaj nie je žabka. Taká veľká žaba nemusí chytať muchy – do papule sa jej zmestí aj myš. Na druhej strane, najmenšia žabka na svete sa vám bez problémov zmestí na konček prsta. Nemá ani centimeter a je z Papuy Novej Guiney.
Premenu žaby si môžete pozrieť na liste – vývoj žaby. A môžete si aj vytlačiť jednotlivé obrázky – ak ich podlepíte magnetickou páskou, môžete si cyklus žaby usporiadať na tabuli. Dokonca si môžete vytlačiť aj kartu pre LOGICO a skúsiť zoradiť jednotlivé fázy pomocou tabuľky.
Na Slovensku máme 5 rodov žiab (kunky, skokany, ropuchy, rosničky a hrabavky) a 12 druhov žiab. Najznámejšie sú skokany, ropuchy a rosničky.
Kunka červenobruchá a kunka žltobruchá sa, ako už ich meno hovorí, odlišujú farbou bruška. Majú úžasnú stratégiu obrany – tieto šedasté žabky sa pri útoku jednoducho hodia na chrbát a predátorovi vystavia výrazne škvrnité brucho. (Zdroj obrázkov: Wikimedia)
Skokanov máme na Slovensku hneď niekoľko druhov – hnedého, zeleného, krátkonohého, ostropyského, rapotavého a štíhleho. Ich nohy sú zo všetkých našich druhov žiab najlepšie prispôsobené na skákanie. Zaujímavý je skokan ostropyský – počas obdobia párenia tento žabiak zmodrie. (Zdroj obrázkov: Wikimedia)
Ropuchy u nás skáču dve – bradavičnatá a zelená.
Rosnička je naša najkrajšia žabka – jemne zelená so zaujímavými prštekmi – na koncoch má maličké guľôčky, ktoré jej slúžia ako prísavky. Určite všetci vedia o jej schopnosti predpovedať počasie 🙂 (Zdroj obrázka: Wikimedia)
Zaujímavá a takmer neznáma žabka je hrabavka škvrnitá. Od ostatných našich žiab sa odlišuje najmä očami. Zreničku má totiž zvislú. Ako napovedá jej meno, žabka vie hrabať – zahrabaná v zemi prečkáva zimné obdobie. Dokáže sa zahrabať až do hĺbky 1 m. Do zeme sa zahrabáva aj keď sa chce ukryť. Vyhľadáva ľahké a sypké pôdy hlavne v blízkosti pomalej alebo stojacej vody.
Ďalšou jej zvláštnosťou sú obrovské žubrienky. 
Ozaj obrovské – dosahujú veľkosť od 9 – 18 cm a dokonca sa našiel aj jedinec veľký 22,6 cm. Samotná žabka je pritom veľká okolo 6 – 7 cm, maximálne 8 cm. Zrejme aj táto veľkosť prispieva k tomu, že žabky občas v štádiu žubrienky prezimujú. (Zdroj obrázkov: Wikimedia)
Z mlokotvarých môžeme na Slovensku nájsť salamadry a mloky. Ale o tých už v ďalšom článku 🙂