Hmla je jednoducho mrak, ktorý sa vytvorí nad zemou. Je to pekné, keď si pomyslíte, že sa prechádzate v mraku, však?
A prečo je vlastne mrak nad zemou a nie na oblohe, kam patrí?
Nuž, vytvoril sa vďaka pre hmlu priaznivým podmienkam. Zem je mokrá – pre hmlu je dôležité, aby bola veľká relatívna vlhkosť vzduchu. To znamená, že vzduch nad zemou je plný drobných kvapôčiek vody. A ak sa vtedy nad zemou ochladí a trošku vyššie vo vzduchu je teplejšie (rozdiel 2 – 3° C), hups – vyskočí hmla. Preto sú tak časté jarné a jesenné hmly – zaprší a zároveň sa ochladí. A keďže je ráno obvykle chladnejšie, tak sú hmly najčastejšie ráno – neskôr už slnko ohreje zem a hmla nemá šancu. Alebo ju rozfúka vietor. Zároveň sa hmly rady tvoria nad vodou – jazerami, stojacími vodami, riekami…
Poviete, že hmlu vídate na kopcoch aj cez deň, keď nikde inde nie je. No ale spomeňte si – nestáva sa to práve po dažďoch? V lese zapršalo – dážď vzduch pod stromami presýtil vlhkosťou, tá sa začne zrážať a zároveň ochladzuje zem.
A čo hmla v zime? Tá je pravdepodobnejšia ako letná hmla. V lete slnko prehrieva vzduch a zároveň vysušuje vzduch, takže nie je dostatočne vlhký. Vodná para vo vzduchu nad zemou sa nedokáže vyzrážať – vytvoriť drobunké kvapôčky hmly. V zime už samotná nízka teplota spôsobuje, že väčšia vlhkosť vo vzduchu sa zráža do kvapôčiek alebo do drobučkých kryštálikov ľadu. Pretože slniečko svieti oveľa slabšie, nedokáže túto vlhkosť vysušiť a zimné hmly vydržia aj dlho cez deň.
Hmla je teda v podstate veľmi ťažký oblak priamo nad zemou. Mraky sa tvoria stúpaním vlhkosti do vzduchu a pomalým ochladzovaní v dôsledku stúpania. Hmla je mrak, ktorý sa ochladil nad zemou a nestihol vystúpať, pretože ho o trošičku teplejší vzduch nad ním nepustil nahor. 🙂
A tu si môžete pozrieť niektoré druhy hmiel 🙂