Začiatkom leta môžete večer, ak máte veľké šťastie, počuť pod dubmi bzučanie, ako by letel maličký vrtulník.
To sa roháče vyhrabali zo zeme a užívajú si svoj krátky pozemský život v podobe majestatného chrobáka.
Kedysi pomerne bežné chrobáky sa stávajú čoraz vzácnejšími. Dôvodom je ubúdanie naozaj starých dubov. Roháče ich jednoducho milujú – a potrebujú k životu. Uskromnia sa aj s inými listnatými stromami, ale očividne to pre ne nie je ono. Navyše, pre svoje larvy potrebujú práchnivejúce drevo – a toho je stále menej, keďže sa pri údržbe lesov odstraňuje. Na znášanie vajíčok tak samice využívajú aj hnijúce drevené ploty, práchnivejúce kríky a dokonca aj kompostové hromady, keďže sa larvy môžu živiť aj starým listím.
Samec roháča obyčajného (pixabay)
Aj keď samec roháča vyzerá pri svojej veľkosti (priemerne cca 75 mm – niekedy až 95 mm, samička asi 45 mm) a s obrovskými parohmi naozaj nebezpečne, je to dobrák. Človeku by neublížil. Jeho rozvetvené hryzadlá, ktoré tvoria až tretinu jeho tela, nedokážu vyvinúť taký stisk, aby človeka zranil. Dokonca si nimi ani sám nezaobstará potravu. Na to má samičku. Jej podstatne menšie a nenápadnejšie hryzadlá dokážu prehryznúť kôru stromu (najčastejšie si vyberajú dub alebo slivku) a na sladkú vôňu vytekajúcej šťavy lákajú samce. A tieto maličké hryzadlá samičiek môžu uštipnúť aj človeka.
Súboj roháčov (pixabay)
No hoci pre človeka nie je roháč vôbec nebezpečný, nedá sa to tvrdiť o jeho konkurentoch – iných samcoch. Rohačie zápasy sú absolútne úžasné. Krásne si to môžete pozrieť aj tu.
Pri pohľade na tohto mohutného chrobáka sa ani nechce veriť, že aj on začínal život ako malinké vajíčko, ktoré samica zniesla do práchnivého dreva. A už vôbec nám nenapadne, že väčšinu svojho života trávi ako larva – 3 – 5 rokov. V nepriaznivých podmienkach aj 8 rokov. Zavrtaná v starom dreve sa ním larva živí a pomaly rastie. Urýchľuje tak rozklad práchnivejúcich kmeňov a ich premenu na humus. Larva je mäkká, krémovo sfarbená až priesvitná.
Samica roháča obyčajného (pixabay)
Má šesť oranžovo zafarbených nožičiek a oranžovú hlavu. Na nej sú zreteľné ostré, hnedo sfarbené hryzadlá. Na svojich nohách ma larva maličké kefky, ktoré používa pre komunikáciu s ostatnými larvami svojho druhu. A v dreve rastie až dosiahne veľkosť až 10 cm. Potom sa presunie do zeme vedľa dreva, v ktorom rástla a vytvorí okolo seba kokón z hliny a práchna. V ňom sa transformuje na roháča. Kukla roháča je dokonalé umelecké dielo.
Aj keď sa larva premení na dospelého chrobáka, zostáva v zemi až do jari nasledujúceho roka – vylieza zo zeme v máji, niekedy už v apríli, a vidieť tieto úžasné chrobáky môžeme až do augusta. Živia sa nektárom a miazgou stromov. Pri prameni miazgy ich môžeme vidieť aj niekoľko naraz. Koncom leta aj posledné roháče hynú (samec po spárení, samica po znesení vajíčok). Ďalšie dospelé chrobáky uvidíme, ak budeme mať šťastie, až vylezú zo zeme na ďalší rok.
Trojzložkové karty – roháč (stavba tela).