Jarné slniečko rozohrialo vzduch i pôdu a na svet sa zrazu vynorili nespočetné druhy hmyzu. Od neúnavného mravca, cez obrovského roháča, roztomilú lienku, elegantného motýľa, usilovnú včelu, úžasnú vážku až po nenávideného švába. Tí všetci patria do triedy hmyzu. Tvory patriace k hmyzu sa dokážu šplhať, potápať, lietať… Žijú pod zemou i vysoko nad ňou. Niektoré vedia chodiť po hladine, iné behajú po strope. Dokážu rozhrýzť drevo a zničiť celé stavby. Niektoré ako dospelé vôbec neprijímajú potravu. Dokážu vytvárať vysokoorganizované spoločenstvá. Sú nádherné i odpudivé, veľké i malilinké. Dokážu sať krv a poniektoré sú tak jedovaté, že môžu zabiť koňa. Bez opeľovačov by sa zrútila celá harmónia prírody. A iné druhy prírodu zase čistia.

Na svete je popísané okolo milióna druhov hmyzu. A pravdepodobne celé státisíce ešte vedcami objavené neboli. Jednoznačne tvorí hmyz viac ako polovicu všetkých známych žijúcich organizmov. Každý má svoj unikátny vzhľad i spôsob života. Spoločné majú ale niektoré znaky.

V prvom rade majú pevnú vonkajšiu kostru a článkované telo. Vonkajšia kostra z chitínu a proteínov tvorí brnenie okolo vnútorných orgánov. Na druhú stranu nedovoľuje telu rásť – takže ak chcú malý hmyzáci podrásť, musia vonkajšiu schránku zvliecť a nechať si stuhnúť novú. Ich telo má hlavu, hruď a bruško. Na hlave majú zväčša zložené oči, tykadlá, hryzadlá a dva páry čeľustí. Aj tým, že majú úplne alebo aspoň čiastočne odkryté ústne ústroje vyčnievajúce z hlavičky, sa líšia od ostatných článkonožcov. Hmyz má zväčša dva páry krídel vyrastajúcich z hrude (sú jedinými článkonožcami, ktorí vedia lietať) a tri páry končatín.Z každého článku hrude vyrastá jeden pár. Aj ich nohy sú článkované – majú panvičku, predpanvičku, stehno holeň a chodidlo s pazúrikmi.

Hmyz nemá pľúca – dýcha vzdušnicami. Sú to rozvetvené rúročky spevnené chitínom – zasahujú do všetkých častí malého telíčka a rozvádzajú tak kyslík do tkanív. Na povrch tela vyúsťujú do malinkých otvorov – prieduchov. Tie majú malinké záklopky, ktoré hmyz môže uzavrieť a zabrániť tak napr. utopeniu. Vodný hmyz má dýchanie upravené – dokáže si vytvoriť a udržať na svojom povrchu vzduchovú bublinu ako nejaký dýchací pristroj. Alebo majú dýchacie trubičky či miesto v tele na zásobu vzduchu. Hmyzie larvy tráviace svoj vývoj vo vode, prijímajú kyslík celým telom alebo dýchajú miniatúrnymi žiabrami.

Ich srdce je veľmi odlišné od srdca cicavcov – v podstate je to malá rúročka. Hmyz má otvorenú cievnú sústavu – hemolymfa voľne obmýva orgány. Táto ,,krv” je bezfarebná, pretože neobsahuje farbiace látky ako napr. hemoglobín u človeka – hemolymfa nerozvádza kyslík po tele. Je rozvádzaná i do krídel. Hmyz má mozog a brušnú nervovú pásku – nervová sústava hmyzu sa volá rebríčková. Takisto majú kompletnú tráviacu sústavu.

Rozmnožovanie hmyzu je veľmi rozličné. Zväčša sa rodia z vajíčok ale jestvuje aj vajcoživorodý a živorodý hmyz. Liahne sa z oplodnených i neoplodnených vajíčok. Počas svojho vývoja sa zvliekajú- zhadzujú tesnú kožu, pod ktorou už majú pripravenú novú väčšiu. Hmyz môže prechádzať dokonalou i nedokonalou premenou. Pri nedokonalej premene neprechádza hmyz štádiom kukly ale postupne rastú z nymfy. Pri dokonalej premene sa liahnu larvy, ktoré postupne rastú až sa zakuklia. Zostanú nehybné a neprijímajú potravu až do dovŕšenia premeny na dospelý hmyz.

Stonožky a pavúky sa medzi hmyz nezahradzujú – nelietajú a nemajú šesť nôh.

Deti sú zväčša fascinované ríšou hmyzu (ak im my dospelí nevnukneme naše predsudky) a nadšene ho pozorujú.

Pre týchto prieskumníkov sme spolu so stránkou Mama and son pripravili malé skládačky. Na archoch A4 sú pripravené polovičky telíčok hmyzu a niektorých ďalších článkonožcov a druhé polovice sa dajú vystrihnúť zvlášť. Deti si ich môžu skladať. Zároveň vidia alebo im môžete prečítať, ako sa volá ten ktorý živočích. Na stránke Mama and son môžete skladačky nájsť aj v angličtine, češtine a španielštine.

Zdroj obrázkov: picabay.com