To že včely vyrábajú najsladšiu prírodnú pochúťku vie každý. Ako ju ale vyrábajú, keď nemajú ani výrobné linky, ani chemické laboratória ani kuchyne, kde by ho varili?
Kuchyňou je vlastne úľ a linkou sú jednotlivé včielky, ktoré si odovzdávajú sladinu. Chemickým laboratóriom je samotné telo včely.
Včely si odovzdávajú nektár (Zdroj: pixabay.com)
Včely robotnice – zberačky vyletujú z úľa 7 – 16 krát za deň, podľa vzdialenosti miesta zberu, a zbierajú nektár alebo medovicu. Keďže včely nenosia so sebou žiadne vedierka alebo nádobky, uskladňujú nektár v medovom vačku vo vnútri svojho tela. Nektár teda prehltnú, ale nepustia do žalúdka – v tom im pomáha chlopňa, ktorá pri zbieraní medu uzatvára otvor do žalúdka a nektár sa tak vôbec nedostane do styku s tráviacimi šťavami. Včela unesie asi naraz 40 mg nektáru či medovice. Tento náklad predstavuje až 40 % jej hmotnosti.
Už počas letu sa v medovom váčku nektár mieša s enzýmami, látkami, ktoré pomáhajú deliť zložité cukry v nektáre na jednoduché a ľahšie stráviteľné cukry. Po prílete do úľa odovzdá takto predpripravený nektár včelám mladuškám, ktoré na neho čakajú. Rozdelí ho medzi tri – štyri mladušky. Včielka si odpočinie a letí znovu na miesto zberu. Za jeden deň dokáže silné včelstvo doniesť do úľa až 5 kg nektáru alebo medovice.
Včely prehĺtajú a vyvrhujú sladinu, aby sa z nej odparovala voda. (Zdroj: pixabay.com)
Mladušky sladinu niekoľkokrát zhltnú a znovu vyvrhnú. Pridávajú pritom do tekutiny ďalšie enzými a aminokyseliny, ktoré nektár premieňajú. Pritom sa zároveň aj odparuje voda, pretože nazbieraný nektár obsahuje 40 – 80% vody. Takýto vodnatý produkt by a rýchlo skazil, skvasil.
Včely ,,vetrajú“ úľ. (Zdroj: pixabay.com)
Dostatočne odparenú sladinu, nesmie v nej byť viac ako 30% vody, včielky ukladajú do buniek. Tam sa voda zo vznikajúceho medu ďalej odparuje, keďže je v úli vždy horúco – okolo 35°C. Navyše včely podporujú vetranie a tým aj odparovanie trepotaním krídel. Mávajú krídelkami a vytvárajú tak prúd vzduchu – vietor, ktorý vlastne úľ vetrá a vyfukuje tak vodnú paru z úľa.
V bunke plástu odložený budúci med dozrieva. Stále sa z neho odparuje ďalšia a ďalšia voda. Včely tomu napomáhajú aj tým, že vznikajúci med niekoľkokrát premiestnia do inej bunky, stále premiešavajú s enzýmami a znižujú v ňom pritom obsah vody. Vlhkosť medu musí byť nižšia ako 20%. Až keď sa sladina z vodnatého nektáru premení na krásne hustý ligotavý sirup, včely jeho spracovanie ukončia a zaviečkujú ho – bunku s medom zapečatia voskovým viečkom.
Predstavte si, koľko úsilia a práce vyžaduje od týchto malých tvorčekov zmeniť tekutinu s obsahom vody okolo 70% na voňavú lahôdku s obsahom vody približne 17%. Hotový med má takmer neobmedzenú trvanlivosť. Nielen že je skvelou pochúťkou, no má aj úžasné vlastnosti, ktoré sa využívajú v liečení i kozmetike.
Včely dokážu za sezónu vyrobiť až 70kg medu.
Trošku si vyskúšať ich prácu môžete, ak si skúsite vyrobiť vlastný púpavový med :-). Návod je tu.