Prvý včelí zber (zdroj: pixabay.com)
Včelia jar začína už vlastne vo februári. Matka kladie prvé vajíčka a v slnečných, teplejších dňoch vyletujú včely na prvé očisťovacie prelety. Navyše, už začína kvitnúť lieska a včielky tak majú možnosť nájsť prvý nektár a peľ. Včielky navštevujú už aj snežienky, neskôr bledule, veternice. Vo všeobecnosti potrebujú včely vonkajšiu teplotu 12°C, suchý a slnečný deň na to, aby vyletovali za znáškou. Ak je však v úli málo vody, vyletia aj pri nižšej teplote.
Očisťovací prelet – čo je to?
Včielky sú veľmi čistotné tvory. Svoj úľ udržujú v maximálnej čistote a vo vnútri sa nevyšpinia. V zime ale vyletieť nemôžu, chlad by ich zabil. Takže včielkam nezostáva nič iné iba vydržať :-). Našťastie sú na to pripravené – v brušku majú orgán, ktorý sa volá vykaľovací váčok. A v ňom sa držia všetky odpadné látky vznikajúce počas trávenia – mikroorganizmy v tele včely zabezpečia, aby sa výkaly nerozkladali a včielku nezabili. Ale len čo je to aspoň trošku možné, včely vylietavajú z úľa, aby sa vyprázdnili. Ak nájde včelár v úli výkaly, je to znamenie, že s včelstvom nie je všetko v poriadku. Na veľký očisťovací prelet včely ale včely vyletujú až v marci, keď je už predsa len teplejšie.
V marci sa už aj včelstvo postupne nanovo vyvíja. Včely, ktoré prezimovali, sa púšťajú do včelích prác. Keďže včelstvo potrebuje na zimu zásoby, obmedzujú včielky počet členov, ktorí prezimujú. Samozrejme, chránia matku. A zvyšok zimujúceho včelstva tvoria dlhoveké včely. Na jeseň už matka nekladie trubčie vajíčka a včely trubcov nemilosrdne z úľa vyháňajú. Pre včelstvo sú v tomto období len zbytočnými darmožráčmi.
Dlhoveká včela – to je aká?
Zdroj: pixabay.com
Včely, okrem matky, sa dožívajú krátkeho veku – približne mesiac. V čase plnej znášky sa včielka upracuje rýchlejšie, v pokojnejšom čase žije trošku dlhšie. Na jeseň už práce toľko nie je a včely, ktoré sa liahnu v auguste a septembri už nie sú tak vyčerpané – sú biologicky mladé, sa stávajú dlhovekými včelami. Prezimujú a prežijú až 9 mesiacov. V podstate celú zimu udržujú svoju populáciu a chránia, zohrievajú a kŕmia matku, aby zachovali včelstvo ako také. Na jar sa činia, aby odchovali plod a vychovali čo najviac mladušiek. Tak sa včelstvo rozrastá a potrebuje stále viac priestoru. Včely začínajú stavať nové plásty. Navyše v apríli už aj začínajú vychovávať nových trúdov.
Mladuška – to je kto?
Včielka, ktorá sa vyliahne z kukly, neopúšťa matku a ani plod. Volá sa mladuška. Jej úlohou je vykonávať práce v úli. Keď sa vyliahne, nakŕmia ju jej sestry a pomáhajú jej, dokiaľ jej nestuhne chitínový povrch. Jej prvou úlohou je vyčistiť bunku, z ktorej sa vyliahla a včielka je čističkou. Až zosilnie, stáva sa z nej kŕmička a ona sama kŕmi vyliahnuté včely a staršie larvy. Postupne prechádza viacerými funkciami a odvažuje sa na prvé prieskumné prelety. Až príde jej čas, stane sa lietavkou a pripojí sa k včelám, ktoré donášajú do úľa nektár, peľ, vodu a propolis.
Čas, kedy preberá mladuška určité funkcie v úli, sa môže dosť líšiť – záleží od nutnosti prác. Tak môžu mladušky vyletovať omnoho skôr za znáškou a lietavky sa môžu vrátiť k staviteľskej činnosti. Pri letáčoch tiež môžeme vidieť na stráži lietavky s plnými peľovými košíčkami.
Chitínový povrch – to je aký?
Včely sú hmyz. A ako hmyz patria k bezstavovcom – to znamená, že nemajú stavce, teda nemajú vnútornú kostru. Aby sa ich telíčka nerozliali, majú vonkajšiu kostru – ako tvrdé brnenie, ktoré drží včelu pohromade :-). Toto brnenie im chráni telo zvonku, ale neumožňuje už ďalší rast. Včely sa po plnej premene z larvy na včelu už nemenia. Brnenie včely je zložené z krúžkov (platní – skleritov), aby sa včela mohla pohybovať. Je tak majstrovsky uspôsobené, že včielka sa dokáže stočiť takmer do klbka a preliezať kvetmi krížom-krážom. Na hrudi má včela 4 články a na brušku 9. Kostra je vytvorená z látky chitín – táto látka je v samotnej kostre uložená vo vrstvách v rovnobežných vláknach v rôznych smeroch. Toto uloženie dáva kostre veľkú pevnosť.